Raz som čítal o istom fašistickom pohlavárovi - správcovi
koncentračného tábora. Mal dom v blízkosti tábora, odkiaľ chodil
každodenne do "práce" s onou povestnou nemeckou presnosťou. Jeho
pracovnou náplňou bolo zavraždiť za smenu čo najviac ľudí. No a tento
človek sa potom, po svojej dobre vykonanej "práci" vracal nazad domov,
kde žil so svojou rodinou priam idylickým rodinným životom. Vraždiaca
beštia sa ako šibnutím čarovného prútika dokázala zrazu premeniť na
milujúceho otca a manžela.

Tento extrémny príklad uvádzam preto, aby sme pochopili, do akej
pokryteckej a až neuveriteľnej podoby môže prerásť ľudský egoizmus,
pevne vymedzený iba hranicami lásky k sebe samému, k svojim najbližším
a k svojej práci. Žiaľ, v obdobne úzkych, egoistických hraniciach dnes
žije väčšina ľudí na našej planéte a práve z toho dôvodu opätovne
smerujeme k veľkej celosvetovej katastrofe a do novej noci hrôzy.

Základní partnerský horoskop a prognóza se slevou 58%!
1440 600 Kč

Je úplne prirodzené, že každý človek má rád seba samého. Seba
samého a samozrejme ešte svojich najbližších. Toto máme doslova v krvi
a je nám to bytostne vlastné.

Ale pozor! Ak po celý život zostaneme iba v týchto hraniciach nie
je to správne. Je to málo a ak by sme mali nazvať takýto druh lásky
pravým menom, no tak v skutočnosti ide žiaľ iba o obyčajný egoizmus.
Je to iba egoizmus, úzko vymedzený hranicami vlastného "ja" a ešte
hranicami toho, čo má k tomuto nášmu "ja" ten najbezprostrednejší
vzťah.

Bytostná schopnosť prežívania lásky k sebe samému a k našim
najbližším nám totiž nebola daná na to, aby sme v nej uviazli
natrvalo. Má to byť určitý živý názorný príklad, nabádajúci nás k
realizácii presne rovnakej miery úcty, lásky a ohľadu ku všetkým ľuďom
okolo nás. Až týmto sa stávame skutočne ľuďmi!

Žiaľ, väčšina z nás berie vo svojom živote ohľad iba na tri veci:
Na seba, na svojich najbližších a ešte na záujmy svojho pracovného
postu, zamestnania, alebo firmy. Tieto tri činitele predstavujú pevné
mantinely, v ktorých sa pohybuje všetko naše cítenie a myslenie. V
týchto hraniciach je človek schopný prejaviť a aj prejavuje určité
porozumenie, súcit, podporu, pomoc, ohľad, ľudskosť nezištnosť a
lásku.

Za týmito hranicami sa však všetko radikálne mení. Porozumenie sa
mení na nevšímavosť, súcit sa mení na necitlivosť, podpora na
využívanie iných, ohľad na bezohľadnosť, ľudskosť na rôzne stupne a
druhy neľudskosti, nezištnosť na vypočítavosť a láska na ľahostajnosť.

Žiaľ, takto a nie inak žijú ľudia na našej planéte. Takáto a nie
iná je smutná pravda o obyvateľoch zeme, ktorých duševný obzor zväčša
nikdy neprekračuje hranicu vlastného egoizmu. Takáto je smutná pravda
o ľuďoch, ktorí sa nikdy nenaučili mať tak rád ostatných a brať na
nich presne taký istý ohľad, aký berú sami na seba a svojich
najbližších.

Takéto konanie však nemožno nazvať inak, ako egoizmom! Pravá
ľudskosť totiž začína až za touto magickou, väčšinou ľudí doposiaľ
neprekročenou hranicou. Za hranicou prospechu vlastného ja a prospechu
mne najbližších.

Pravá ľudskosť je schopnosť brať ohľad na všetkých ľudí! Takéto
niečo ale chýba úplne všade! Preto našu civilizáciu nemožno nazvať
ľudskou! Naša civilizácia je civilizáciou egoistov! Egoistov, ktorých
jedného dňa vlastný egoizmus zničí!

Aby sa tak nestalo, aby veci nedospeli až tak ďaleko, aby sa ľudia
stali konečne ľuďmi a dokázali prekonať úzke hranice vlastného
sebectva bolo im ako to najpodstatnejšie pre ich vývoj a jestvovanie
celej tejto civilizácie darované ponaučenie, ktoré znie: Maj rád
ostatných ľudí tak, ako máš rád seba samého! Maj rád ostatných v tej
miere, v akej máš rád seba samého a svojich najbližších!

Tieto slová sú rozhodujúcim kritériom a základom ľudskosti! Sú
základným kritériom pre mieru ľudskosti osobnej a individuálnej, ale i
pre mieru posúdenia ľudskosti celej civilizácie. Nerealizovaním tejto
dobrej rady, nezohľadňovaním a zanedbávaním tohto kritéria totiž
automaticky otvárame bránu k hrôzam, akou bol napríklad spomínaný
fašizmus a akou bude musieť byť nakoniec i apokalyptické seba zničenie
pozemskej civilizácie egoistov.

Môže tomu zabrániť iba jediné: prebudenie schopnosti mať rád a brať
ohľad na iných ľudí v takej miere, v akej máme radi a berieme ohľad na
seba a svojich blízkych. Jednoducho a geniálne povedané: V schopnosti
milovať svojho blížneho, ako seba samého!

V pochopení, realizovaní a žití týchto slov je cesta k prežitiu a
ďalšiemu jestvovaniu našej civilizácie, avšak v ich nepochopení,
nerealizovaní a odmietaní je skryté naše vlastné odsúdenie, naša
záhuba a sebazničenie. Čo si vyberieme?

M.Šupa, spolupracovník časopisu "Pre Slovensko"