Raz mi jeden materialista položil otázku, že kde sa to vlastne
nachádza ten Stvoriteľ, keď všetci veriaci svorne tvrdia, že predsa
hore. Hovorí sa to však v Európe, ale vravia to i protinožci v
Austrálii, pre ktorých je hore vlastne dole.

Z čisto fyzikálneho a rozumového hľadiska je otázka ťažko
riešiteľná, avšak naše srdce a cit nám dávajú v určitom zmysle ihneď
správnu a jasnú odpoveď. Prečo? Pretože nie sú obmedzené rozumovo -
hmotným ponímaním priestoru a času!

Základní partnerský horoskop a prognóza se slevou 58%!
1440 600 Kč

Rozum je nevyhnutnou súčasťou osobnosti človeka a nemožno ho
samozrejme zatracovať. Ak sa však práve rozum stane rozhodujúcou a
určujúcou zložkou našej osobnosti, potom je to tragédia, pretože týmto
spôsobom ohraničíme svoju chápavosť obmedzenosťou vlastného rozumu.

Prvoradým však musí byť pre nás len a len náš duch, prejavujúci sa
citom. Duch, prejavujúci sa citovými impulzmi! Cit musí stáť na
najvyššej priečke v hierarchii našej osobnosti a všetko mu má byť
podriadené. Teda i rozum.

Že tomu tak v skutočnosti ale nie je nasvedčuje i stavba ľudského
mozgu, ktorého rozumový receptor, čiže takzvaný veľký mozog je omnoho
väčší, ako receptor citu, čiže malý mozog.

Dokonalým svedectvom zhubnej nadvlády rozumu nad citom sú v
skutočnosti i celé dejiny ľudskej civilizácie, popretkávané utrpením,
vraždami, vojnami a biedou miliónov ľudských bytostí. Ku všetkému
tomuto utrpeniu by ale nikdy nemuselo dôjsť, keby sa ľudia
nepodriadili chladnému a vypočítavému rozumu a zachovali si v sebe
aspoň štipku toho, čo sa nazýva cit.

Nesmierne a mnohoraké utrpenie ľudí počas dlhej histórie našej
civilizácie nemožno preto vnímať, ako nevyhnutný vývojový proces, ale
ako niečo chorobné, nezdravé a nesprávne, čo na tejto planéte vôbec
nemalo a nemuselo byť, keby sa vývoj uberal zdravým spôsobom a ľudia
boli ľuďmi citu, používajúcimi rozum len ako dobrý nástroj.

Áno, v nadradení rozumu nad ducha tkvie v skutočnosti všetko zlo,
napáchané na tejto zemi! Je to zároveň i cesta k záhube celej našej
civilizácie.

Všetky minulé vyspelé národy a civilizácie totiž padli jedine z
tohto dôvodu. V ich začiatkoch bolo vždy spravidla veľa správneho a
pozitívneho, teda aj primeraná miera citu, avšak čoraz viacej
bujnejúci rozum tým všetkým postupne prerastal tak, ako popínavá
rastlina obopína konáre svojho hostiteľa, aby ho nakoniec celkom
zbavila svetla a udusila.

Vrcholnými výstrelkami rozumu, ktorý napokon vždy v histórii
ovládol každú spoločnosť bola nemravnosť, bezuzdnosť, chamtivosť,
bezprávie pod zdaním práva a tak ďalej a tak ďalej. Za týmito prejavmi
už potom nasledovalo iba jediné: zrútenie! Zrútenie, ku ktorému
napokon stačil iba nejaký vonkajší, zdanlivo bezvýznamný impulz.

Jediné, čo po všetkých týchto dávnych vyspelých civilizáciách
pretrvalo bolo umenie! Či už ide o diela maliarske, sochárske, alebo
literárne, ktoré sú živé aj po tisícročiach a stále nám majú čo
povedať.

Prečo? Pretože v umení bol vždy prvoradý cit! Jedine ľudia citu
totiž dokážu vytvárať večné a nehynúce diela. Ak by ale bola ľuďmi
vložená podobná miera citu, ako do umenia, i do všetkých ostatných
oblastí spoločenského života, mohli by byť aj v nich vytvorené hodnoty
večné, nehynúce a po stáročia pretrvávajúce. Týmto smerom sa mali v
skutočnosti uberať cesty civilizácie na planéte zem.

Všetko ostatné, postavené na rozume, je iba materiálneho druhu,
obmedzené hmotným ponímaním priestoru a času a preto to nemá v sebe
dlhého trvania a je len dočasné. Po nejakom čas musí prísť celkom
zákonite zrútenie a upadnutie do zabudnutia.

V súčasnosti sa však blíži jeden z veľkých evolučných zlomov vo
stvorení, ktorý spôsobí, že na tejto zemi dostanú priestor k životu už
len ľudia duchovní. V súčasnosti prežívame obdobie veľkého triedenia,
v Biblii nazvaného posledným súdom. Prejsť ním môžu iba ľudia, ktorí
si i napriek všetkému, čo dnes prežívame, ešte dokázali zachovať
zdravé, živé cítenie.

Tí však, ktorých vládcom vnútorného života je iba chladný rozum -
otroci rozumu, ktorí uväznili vlastného ducha a jeho živé cítenie a
nedávajú mu prejaviť sa, tým bude vzatá výsada ďalej žiť a vyvíjať sa
vo stvorení.

Bude tak učinené preto, lebo by svojim chladným rozumárstvom bez
citu ďalej iba škodili presne tak, ako to robili po celé stáročia.
Takéto niečo však už nebude možné, pretože vo stvorení má konečne
zavládnuť mier.

Veľkou otázkou pre každého z nás osobne zostáva, ku ktorej skupine
patríme? Či k prvej, alebo k druhej! Ak ku prvej, nemáme sa čoho
obávať, ale ak ku druhej, mali by sme sa urýchlene vynasnažiť zmeniť
to a stať sa duchovnými.

Duchovnými, čiže ľuďmi ducha, u ktorých je práve duch, prejavujúci
sa citom na prvom mieste. Ľuďmi, ktorí síce využívajú rozum, ale
neklaňajú sa mu, nie sú jeho otrokmi a nestavajú ho na prvé miesto. V
tomto totiž spočíva všetko zlo!

M.Š. spolupracovník časopisu "Pre Slovensko"
www.pre-slovensko.sk